Aby im to išlo v škole bez trápenia...

ETIKETA A SPOLOČNOSŤ

Pravidlá slušného správania by malo ovládať každé dieťa, zvlášť v čase, kedy sa chystá vstúpiť do nového kolektívu ako jeho plnohodnotná súčasť. Aby bolo správanie nielen jeho dobrou vizitkou, ale aj prevenciou pred nebezpečnými situáciami, ktoré denne striehnu všade v širšom svete okolo a teda aj počas jeho cesty do a zo školy, malo by mať pred nástupom do 1. ročníka zvládnuté:

Základy etikety – vyslovenie pozdravu, prosby, poďakovania, ospravedlnenia, ohľaduplné spoločensky prijateľné správanie k deťom i dospelým, rešpektovanie pravidiel;

Individuálne predpoklady – sústredenie sa na činnosť, jej dokončenie, schopnosť spolupráce, ochota podeliť sa, pomôcť iným, presadzovanie sa nenásilným spôsobom, prijateľné riešenie konfliktov a sporov, odmietanie nevhodného správania;

Zásady stolovania - správne používanie príboru, obrúskov, samostatnosť pri odkladaní zo stola;

Orientáciu v  čase – rozlišovanie častí dňa, pojmov vyjadrujúcich časové súvislosti, najmä včera, dnes, zajtra, dávno, teraz, orientácia v časových vzťahoch týždňa, mesiaca a roka;

Orientáciu v okolí – poznanie adresy svojho bydliska, rozlišovanie orientačných bodov v  okolí, ale aj v meste, poznanie účelu verejných inštitúcii (obchod, polícia, pošta, lekárska ambulancia a i.);

Doprava - rozlišovanie nebezpečenstiev súvisiacich s cestnou premávkou, poznanie a dodržiavanie základných pravidiel účastníkov cestnej premávky týkajúce sa chodcov, cyklistov, kolobežkárov, korčuliarov, správania sa v role cestujúceho v hromadnej doprave a v úlohe spolujazdca, poznanie niektorých dopravných značiek a ich významu.

Odporúčanie: Najväčším vzorom pre dieťa ste pochopiteľne vy - jeho rodičia. Veďte ho k správnemu a vhodnému správaniu, k ohľaduplnosti a úcte k ostatným ľuďom, k citlivému prístupu a empatii, k používaniu slov „ďakujem“ a „prosím“, zdraveniu, ale aj zásadám správneho správania sa pri stolovaní, ku ktorému určite nepatria nielen lakte položené na stôl, ale ani tablet, mobil, či pozeranie televízie. Zapájajte dieťa do prípravy jedla, do prestierania stola, do upratovania po jedle. Veďte ho k obozretnosti nielen na ceste, ale aj v jej blízkosti, k bezpečnému spôsobu pohybu po chodníku – chodenie vpravo, k prechádzaniu cez vyznačený priechod so svetelným zariadením i bez neho. Pozornosť venujte aj dopravným značkám na ceste medzi domovom a školou, aby dieťa poznalo ich význam a dokázalo podľa nich konať. A určite by malo poznať svoju adresu, lebo... aj keď sa budete všemožne snažiť nepustiť ho spod svojich ochranných krídel, nikdy neviete, kedy sa rozhodne vybehnúť bez vás za svojim prvým dobrodružstvom. Tak nech je na túto chvíľu dobre pripravené!

MATEMATIKA

Už v materskej škole si dieťa systematicky rozvíja matematické myslenie nevyhnutné pre vzdelávanie vo vyšších stupňoch. Nejde o automatické odriekanie číselného radu do závratných výšok, ukážkové sčítanie a odčítanie už pred vstupom do školy či písanie číslic... áno, je to v tomto veku chválihodné, ale majte na pamäti, že niekedy je menej viac a dôležité je pochopiť vzťahy a súvislosti, ktoré pomáhajú deťom neskôr prejsť od názorného myslenia k abstraktnému! Čím je teda matematika vo svete predškoláka?

 

Číslami  a jednoduchými operáciami – automatické vymenovanie číselného radu od 1 do 10, ale aj opačného zostupného radu či pokračovanie od náhodného čísla v numerickej postupnosti; určenie počtu objektov v danej skupine, vnímanie zmeny počtu, keď objekt pribudol, alebo bol odobratý, rozdeľovanie skupiny na menšie časti;

Geometrickými predstavami – orientácia v priestore aj v rovine (hore, dole, vpredu, vzadu, nad, pod, pred, za, medzi, na (čom, kom), v (čom, kom), vpravo, vľavo, v rohu, v strede), rozlišovanie priestorových telies (guľa, kocka, valec) aj rovinných tvarov (kruh, štvorec, obdĺžnik  a trojuholník); meranie a porovnávanie veľkosti predmetov; orientácia v rade (prvý, druhý, tretí, štvrtý, posledný, predposledný, pred, za, hneď pred a hneď za);

Logickým a algoritmickým myslením – rozhodovanie o pravdivosti, resp. nepravdivosti tvrdení na základe logických súvislostí, triedenie podľa určenej vlastnosti, vnímanie algoritmu – pravidelného striedania vzorov či tvarov;

Počiatočnou hrou s digitálnymi technológiami – ovládanie digitálnych animovaných programov na PC, práca s počítačovou myškou, touchpadom.

 

Odporúčanie: Požadujte od dieťaťa pokračovanie vo vymenovaní číselného radu od ľubovoľného čísla, či „odštartovanie“ s odpočítavaním od 10; v rôznych situáciách ho nabádajte k určeniu počtu objektov v skupine, dávajte mu jednoduché úlohy, kde sa pridáva, odoberá, dáva spolu a rozdeľuje, triedi podľa danej vlastnosti – kuchyňa či garáž sú luxusným matematickým prostredím; hrajte sa stolné hry na princípe hľadania a prikladania dielikov s rovnakým počtom (princíp Domina) až po hry, kde sa pohybuje hracia figúrka na základe počtu (ako Človeče, nehnevaj sa!); počítačové hry na čas vymeňte za jednoduchý kresliaci program, v ktorom bude dieťa pomocou práce s myškou tvoriť vlastné obrázky, vyfarbovať uzavreté plochy; využívajte rôzne situácie počas dňa na rozlišovanie pravej a ľavej strany vzhľadom na telo dieťaťa, ale aj na jeho umiestnenie v priestore.

KNIHA A PRÍPRAVA NA ČÍTANIE

Pre dieťa predškolského veku je čítanie vlastne počúvaním rozprávania autora prostredníctvom napísaných slov, ktoré ho prevedú cez veci blízke k tým vzdialeným, od pojmov jednoduchých k zložitejším, od obrázkov až k písmenkám. Ak je dieťa naučené počúvať rozprávky, prirodzeným pokračovaním je jeho túžba naučiť sa ich čítať. A tak často už v predškolskom veku dokáže rozlúsknuť záhadu samotného kódu písanej reči. Čo tomu predchádza?

Poskytovanie skúseností s čítaním – prostredníctvom čítania rozprávok sa učí vnímať písanú reč, počúvať ju a rozumieť jej;

Porozumenie významu textu – rozhovory o prečítanom vedú dieťa k premýšľaniu o texte, ku kladeniu otázok, vyvodzovaniu odpovedí, objasňovaniu obsahu slov až po osvojenie si stratégií porozumenia a reprodukcie prečítaného:

Opakované čítanie známych textov – poznanie knihy či príbehu spamäti umožňuje predvídanie, domýšľanie, chápanie súvislostí medzi textom a reálnym svetom, poskytuje priestor na hlbšie skúmanie a nové objavovanie, hodnotenie a posudzovanie;

Možnosť reagovať na texty – výtvarným prejavom či pohybom, čo prehlbuje porozumenie a upevnenie textu;

Znalosť knižných konvencií – používa knihu správnym spôsobom (titulná strana naznačuje začiatok čítania knihy), vie, že ilustrácia a text spolu súvisia, používa obrázky na predvídanie deja príbehu a na reprodukciu prečítaného príbehu; rozumie výrazom autor, kniha, strana, spisovateľ; učí sa používať orientačný aparát knihy (číslovanie strán, označenie názvov jednotlivých častí);

Znalosť konceptu tlače – rozlišuje správny smer čítania (zľava-doprava, zhora-nadol), veľké písmená od malých, pozná význam niektorých diakritických či interpunkčných znamienok, rozlišuje slovo, vetu, dokonca pozná niektoré písmená.

 

Odporúčanie: Snažte sa nahradiť rozprávku v televízii rozprávkou z knihy, veľa sa o prečítanom rozprávajte. Poznať písmená ešte neznamená schopnosť čítať, tá prichádza až vo chvíli, kedy je dieťa schopné spájať písmená do slov, keď v slove dokáže „počuť“ jednotlivé hlásky, dokáže slovo rozložiť do týchto hlások a spätne z jednotlivých písmen zase toto slovo zložiť. Podporte jeho prirodzenú zvedavosť, ak už takúto schopnosť má, čítajte spolu všetko, čo sa v najbližšom okolí čítať dá. Za výnimočné v schopnosti čítať sa považujú deti, ktoré sa to naučili pred štvrtým rokom života, vo väčšine prípadov úplne samé, bez pomoci rodičov. 

REČ

Detská reč je schopnosťou spájať artikulované zvuky s obsahmi svojho vedomia ako odrazmi objektívnej reality a pomocou nich myslieť a komunikovať. Čo si všímať na reči predškoláka?

Artikuláciu a výslovnosť - správne, zreteľné a plynulé vyslovovanie všetkých hlások, vrátane najťažších spoluhlások „r“ a „l“, podcenenie správnej artikulácie môže viesť k fixácii nesprávnej výslovnosti, čo je už s ohľadom na vek dieťaťa,  možné „naprávať“ len s pomocou odborníka - logopéda; ak dieťa nedokáže správne hlásku vysloviť, spravidla ju ani v slove nerozlíši sluchom, čo znamená, že slovo s danou hláskou nebude vedieť neskôr ani správne zapísať;

Formuláciu viet a slovnú zásobu - šesťročné dieťa už tvorí gramaticky správne vety, pozná a aktívne používa približne 2000 slov a všetky slovné druhy v gramaticky správnych tvaroch skloňovania i časovania;

Vedenie dialógu – nadväzuje rečový kontakt s deťmi aj s dospelými, aktívne počúva, dodržiava pravidlá vzájomnej komunikácie: dokáže venovať svoju pozornosť tomu, kto hovorí, neprerušuje ho, neskáče do reči, počká, kým dohovorí, potom si vezme slovo, drží sa v téme, prejaví adekvátnu reakciu na to, čo bolo vypovedané (očným kontaktom, mimikou, gestami), vyjadrí svoj názor, kladie otázky;

Hra so slovami – v odbornom jazyku ide o analyticko-syntetické činnosti alebo fonologické procesy, ktoré sú dôležité v procese písania aj čítania v škole, dokáže rozdeliť slovo na slabiky, určiť začiatočnú hlásku slova.

Odporúčanie: Zamerajte sa na upevňovanie správnej výslovnosti hlások dennou realizáciou aktivít odporúčaných logopédom, všímajte si rečový prejav dieťaťa a rozvíjajte jeho slovnú zásobu čítaním rozprávok a vysvetľovaním obsahu slov, ktoré nepozná, dbajte na dodržiavanie pravidiel v rozhovore, značne to dieťaťu pomôže neskôr v školskom prostredí, hrajte sa hry, pri ktorých vytlieskáva a určuje počet slabík v slovách, hľadajte spolu prvú hlásku v slove a potom ďalšie slová, ktoré sa ňou začínajú.

DETSKÁ KRESBA

Kresba patrí v predškolskom období k jednej z hlavných činností dieťaťa. Je preň spôsobom sebavyjadrenia a uplatnenia citov, vnemov, predstáv a fantázie. Každé dieťa, za predpokladu, že jeho duševný rozvoj napreduje normálne, prechádza určitými štádiami vo svojej výtvarnej tvorbe v približne rovnakom čase ako jeho vrstovníci – hovoríme o vývinových štádiách detskej kresby. Čo teda očakávať od kresby 6 – ročného dieťaťa alebo čo všetko sa z nej môžete dozvedieť?

Postava človeka – kompletná s detailmi, všetky časti tela sú uložené na správnom mieste, postava je zreteľne členená na hlavu a trup, ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore, hlava už býva pokrytá vlasmi, detaily v tvári sú pravidlom, jednotlivé časti tela sú zobrazené vo vzájomných proporciách, niektoré dvojdimenzionálne (zobrazenie pomocou dvoch čiar, napr. ruky, nohy, krk),

Situačná kresba - spája predmety do celku a zámerne z nich vytvára kompozíciu, zväčša chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti, zobrazované predmety sú disproporčné, nerozlišuje horizontálu a vertikálu, preto predmety, ktoré sú v perspektíve sklápa, kresba vyjadruje skôr autorov osobný svet ako ten vonkajší,

Priezračná forma - kreslí často akoby priesvitné objekty, napr. dom zo všetkým, čo je umiestnené v jednotlivých izbách a čo sa v nich odohráva, zaniká v detských kresbách na začiatku školského veku,

Veľkosť objektov - nadmerné zväčšovanie všetkého, čo považuje za významné, a naopak, radikálne zmenšovanie, až úplné vynechávanie nepodstatných vecí podľa ich významnosti, napr. najväčšie sú osoby, ktoré pokladá za najdôležitejšie, veľkosť sa zmenšuje adekvátne s jeho ľahostajnosťou k osobám,

Opakovanie figurálnych alebo dekoratívnych obrazcov - je vyjadrením životných rytmov alebo pokrýva každú plochu, ktorá by inakšie zostala prázdna,

Farby – výber a prevaha farby často charakterizuje momentálne rozpoloženie, úlohu však môže v kresbe zohrávať aj aktuálna nálada či osvetlenie miestnosti, pričom významné sú v kresbe dieťaťa aj farby stien:

BIELA - farba čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti, volia vyrovnaní, sebavedomí, otvorení, jej odmietanie môže byť príznakom duševnej nevyrovnanosti, vnútornej neistoty, či nízkeho sebavedomia, ale aj pocitu viny a vnútorného sklamania;

ŽLTÁ - farba mysle, obľubujú spontánni, plní nádejí a očakávaní, jej odmietanie prezrádza sklamanie;

ČERVENÁ - farba vášní a násilia, dávajú jej prednosť tvoriví a sebavedomí, majú ju však radi i násilníci a ľudia prudkej povahy, úplné odmietanie červenej môže byť prejavom nedostatku síl, pasivity, alebo únavy a vyčerpanosti;

ORANŽOVÁ - farba pozitívnej energie, vytrvalosti, vyvoláva pocit radosti, predstavu slnka a tepla;

HNEDÁ - farba pôžitkov, uprednostňujú tí, ktorí majú radi pohodlie, pokojní a spravodliví, ale i vyčerpaní a unavení, ktorí potrebujú oddych a kľud, odmietajú ju tí, ktorí sa chcú líšiť od ostatných a ktorí odmietajú pravidlá a konvencie, ľahostajnosť k tejto farbe prezrádza vyrovnanosť;

RUŽOVÁ – volia ju romantickí a nepraktickí, ktorí chcú byť očarúvaní a túžia očarúvať svoje okolie, často nevedia odlíšiť sny od reality a bývajú dôverčiví a zraniteľní;

FIALOVÁ – farba tých, ktorí sú zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudí originálnych a umelcov, majú ju radi ľudia s fantáziou a s tvorivými schopnosťami;

MODRÁ – farba pokoja a vyrovnanosti, volia ju vnútorne bohatí, introverti hľadajúci lásku a oddanosť, túžiaci po pokoji, ktorí nemajú radi zmeny, predstavuje vernosť, dôveru, tradíciu, odmietajú ju ľudia, ktorí majú strach z vlastného vnútra;

ZELENÁ - farba prírody, preferujú odvážni, tvoriví, tvrdohlaví a samostatní, ale i ľudia, ktorým chýba prispôsobivosť, odmietajú ju ľudia originálni, ale i ľudia zaujatí, či vnútorne neistí;

ČIERNA - farba vzdoru a protestu, skrytého tajomstva, môže prezrádzať vnútorný konflikt, ale tak ako ju obľubujú ľudia neprístupní, je to i farba originálnych s nadpriemernými schopnosťami a vlastným vnútorným svetom;

SIVÁ - prezrádza strach, únavu, či nedôverčivosť, charakterizuje tých, ktorí nemajú vlastný názor, sú opatrní, nezúčastnení, ktorým vyhovuje stereotyp, alibisti, odmietajú ju tí, ktorí majú radi dobrodružstvo a vzrušenie a ktorí majú radi pestrý život (podľa Farbiakovej, 2008, viac sa dozviete na: https://www.infoweby.sk/).

Odporúčanie: Motivujte dieťa ku kresbe Vašej rodiny a zanalyzujte konečný výsledok podľa uvedených znakov. Možno sa dozviete, čo ste nevedeli… 

GRAFOMOTORICKÉ PREDPOKLADY PÍSANIA

Najčastejšie diskutovanou otázkou v tejto oblasti je, či písmená patria alebo nepatria už do obdobia dieťaťa pred vstupom do školy. Poďme sa však spolu pozrieť na podstatnejšie skutočnosti, ktoré do značnej miery ovplyvňujú úspešnosť Vášho prváka v procese písania:

Správna poloha tela - sed na celom sedadle stoličky, nohy položené na podlahe, trup mierne naklonený tak, aby sa neopieral o stôl,

Správna poloha ruky – predlaktia v pravom uhle s lakťami opretými voľne na podložke,

Správny spôsob držania ceruzky - kresliaci nástroj drží v prvej tretine jeho dĺžky troma prstami, tzv. trojprstový úchop, pri ktorom sa ceruzka jemne opiera o prvý článok prostredníka pridržiavaná bruškami ukazováka a palca, kým sú prstenník s malíčkom voľne ohnuté smerom do dlane,

Primeraná intenzita tlaku ruky na podložku - zanecháva pri ťahu zreteľnú jednoliatu stopu nie príliš silnú, ale zároveň ani úplne jemnú, takmer neviditeľnú,

Plynulosť ťahov – čiara pri kresbe plynulá, rovnomerná, jednoliata, bez prerušenia, „nekostrbatá“,

Schopnosť koordinácie „oka a ruky“ - súhra, ktorá má vplyv na vedenie čiary,

Zvládnutie jednoduchých grafomotorických prvkov - dokáže napodobniť vertikálnu, horizontálnu a šikmú líniu, kruh, špirálu, vlnovku, lomené línie, hornú aj spodnú slučku, zatvorené a otvorené osmičky.

Odporúčanie: Opakujete kresbu lomenej línie, špirály, kruhu, vlnovky, slučky a ležatej osmičky na papieri formátu A4 v sede za stolom. Klaďte dôraz na výber kresliaceho materiálu – ceruzky a farbičky s mäkkou tuhou (pri tvrdých tuhách je dieťa nútené vyvíjať silnejší tlak na ceruzku pre zanechanie stopy, čím sa fixuje nesprávny tlak), zastrúhané tak, aby hrot netvoril nebezpečný ostrý špic. Vhodné trojhranné tvary, po ktorých sa ruka dieťaťa nekĺže tak, ako pri hladkých tvaroch. Pozor na dĺžku ceruzky, krátke už nie sú vhodné na precvičovanie grafomotorických prvkov, rovnako pozor na používanie klasických liehových fixiek, ktoré zanechávajú značnú stopu za takmer minimálneho tlaku.