Školský vzdelávací program

Zameranie materskej školy

• • • 

      Uplatňovanie prvkov technickej výchovy

      Technika hrou je projekt podpory a inovácie technického vzdelávania v materských školách a na primárnom stupni vzdelávania. Začal iniciatívou Nadácie Volkswagen Slovakia v roku 2014. Podnetom bolo posilnenie záujmu o technické vzdelávanie zmysluplným spôsobom a  to od počiatkov systematického vzdelávania detí.

      Základnou myšlienkou je podnietiť u detí záujem o techniku a prírodovedné odbory, rozvíjať a získavať základy vedeckej gramotnosti. V edukačnom procese deti nadobudnú elementárne technické a praktické zručnosti. Hravá forma, primeraná ich vekovým možnostiam a schopnostiam, umožňuje objavovať techniku s využitím detskej zvedavosti a tvorivosti. Vďaka technickej výučbe sa u malých detí okrem samotnej tvorivosti a technického myslenia rozvíja ich samostatnosť, manuálnu zručnosť, motorika i komunikačné zručnosti.

      Pre naplnenie týchto cieľov sú v triede zriadené technické kútiky vybavené príslušným zariadením. Praktické skúsenosti deti získajú v technickom kútiku, činnosťou s počítačom a s interaktívnou tabuľou, prostredníctvom aktivít rozvíjajúcich technické myslenie. Taktiež sa naučia tvoriť a orientovať sa v jednoduchých technologických postupoch, či pracovať podľa zadaných schém. Manuálne zručnosti získajú v dielni prostredníctvom práce s rôznymi bežnými nástrojmi a náradím: skrutkovanie, pílenie, zatĺkanie klincov, viazanie uzlov, mašličiek, navliekanie ihly a pod. Priamou prácou nadobudnú praktické skúsenosti. Deti tak riešia zábavnou formou jednoduché technické úlohy, samé si vyrábajú modely autíčok, lietadiel, lodí, šaty pre bábiky a iné zaujímavé predmety. Ide o spojenie a súvislosti takých dejov, aké sú bežné u niektorých procesov v praxi. Predstava diela, návrh, výroba modelu, jeho odskúšanie a prezentácia.
• • • 

      Uplatňovanie environmentálnej výchovy

      Problematika environmentálnej výchovy je v súčasnosti považovaná za vysoko aktuálnu tému, najmä v súvislosti s trvalým negatívnym zásahom človeka do životného prostredia, čo má za následok globálne klimatické zmeny ovplyvňujúce nás všetkých. Je opodstatnená už v predprimárnom vzdelávaní, kedy si dieťa buduje základ správnych postojov, hodnôt a cieľov, na ktorých bude ďalej stavať svoje environmentálne cítenie s odhodlaním budovania trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.

                  Základným cieľom prístupu je formovanie humánneho a morálneho vzťahu k človeku, ochrana a tvorba životného prostredia. Dieťa získava primerané poznatky o prírode a životnom prostredí, spoznáva význam a nevyhnutnosť jej ochrany, pestuje si návyky ekologického správania a konania, získava základy pre rozvíjanie zdravého životného štýlu. Na elementárnej úrovni umožňuje prostredníctvom bezprostredného zážitku, ako dominantného prostriedku a súčasne metódy tejto alternatívy, získať poznatky, hodnoty a schopnosti na ochranu životného prostredia, spolu so schopnosťou chápať a hodnotiť súvislosti medzi človekom a životným prostredím. Hlavný učebný zdroj je vystavaný zo samotného okolia, ktoré nás obklopuje a ponúka nespočetné možnosti k spontánnemu aj cieľavedomému pozorovaniu a uvedomovaniu si vzájomných súvislosti medzi predmetmi a javmi, ekohrám – hrám a aktivitám s charakterom environmentálnych hier, ktoré v sebe integrujú viaceré metódy od dialógu, diskusných skupín, experimentov, bádania až po hranie rolí s dôrazom na praktické metódy v teréne zamerané na čistenie vodných a lesných plôch, vysádzanie zelene, pestovanie rastlín, triedenie druhotných surovín, mapovanie rastlín a rôznych druhov živočíchov, tvorba nástenky a pod. V obsahu edukácie sú integrované významné aj menej známe dni ako je Európsky deň bez áut, Svetový deň mlieka, ochrany zvierat, úsmevu, výživy, behu, dobrosrdečnosti, Stredoeurópsky deň stromov, Nefajčiarsky deň, Medzinárodný deň hôr, šťastia, ľudskej solidarity, Deň lesov a lesníctva, vody, vtákov, zdravia, komplimentov, Zeme, Slnka, Svetový deň - pohybom k zdraviu, Európsky deň parkov či Deň otvárania studničiek.

• • • 

      Uplatňovanie prvkov alternatívnej koncepcie Marie Montessori

      Prvky pedagogickej koncepcie talianskej lekárky a pedagogičky Marie Montessori (1870  - 1952) implementujeme do edukačnej reality v syntéze s osobnostne orientovanou edukáciou ako hlavným trendom edukácie 21. storočia. Pedagogický systém je vytvorený s poznaním, že k dosiahnutiu toho istého cieľa nemusí každý postupovať rovnakými krokmi a rovnakým tempom, tiež s vedomím, že každé dieťa by sa malo rozvíjať samostatne a malo by mať k tomu rovnaké možnosti, čo dáva edukácii značne individualizovaný charakter.

                  Komplexný prístup k výchove a vzdelávaniu je orientovaný na spontánnosť dieťaťa, jeho prirodzenosť, spojenie učenia sa s reálnou skúsenosťou, životom, zážitkom a slobodou. V edukácii dominujú aktivizujúce metódy a formy, uplatňuje sa značná variabilita cieľov a obsahy sú sprostredkované prevažne praktickým multisenzorickým vnímaním. V kontexte koncepcie sa stretávame s ponímaním senzitívnych období dieťaťa, kedy aktívne vníma a maximálne vstrebáva špecifické podnety svojho okolia, slobodou vymedzenou pravidlami určujúcimi hranice. Polarizácia pozornosti je prejavom vysokej koncentrácie, resp. sústredenia a absorbujúci duch umožňuje s ľahkosťou prijímať podnety vonkajšieho prostredia. Dieťa sa tu stáva aktívnym formujúcim sa subjektom s možnosťou rozhodovania o sebe a o svojom učení.

                  Kurikulum pozostáva z piatich oblastí - cvičenia každodenného života zamerané na uspokojenie obrovskej túžby dieťaťa po pohybe a koordináciu jeho mysle s pohybom tela, podporu, koordináciu, harmonizáciu a zdokonalenie pohybov s možnosťou zážitku z kompletného pracovného cyklu. Senzomotorické cvičenia sú určené na zjemňovanie zmyslov a označované za bránu dieťaťa do sveta, jazykový materiál podporuje reč a prirodzene sa vynárajúce procesy písania a čítania. Matematika ponúka základy poznávania čísel od 0 do 9 prostredníctvom multisenzorického prepojenia kvantity a symbolu, základy aritmetiky a algebry s možnosťou plynulého prechodu do sveta abstrakcie. Kozmická výchova je náhľadom do geografie, geológie, biológie, ekológie, rovnako je vstupom so výtvarného, hudobného a literárneho umenia. Každej z oblastí prislúcha súbor dokonale prepracovaných didaktických pomôcok a materiálu, ktorý tvorí základ do detailov premysleného podnetného edukačného prostredia s bohatou ponukou informácií a možnosťami ich skúmania.
• • • 

      Uplatňovanie prvkov ľudovej kultúry a folklóru

      Ľudová kultúra skrýva v sebe krásu a pôvab ľudových piesní, múdrosť a zvyky našich predkov, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu ako najkrajšie dedičstvo. Toto bohatstvo sa však pomaly a nebadane z nášho života vytráca. „Uchyľujúc sa k samým koreňom národného života, vraciame sa k ľudu a jeho umeniu. Aby sme nepripustili tomuto prameňu vyschnúť, lebo on nám ešte stále môže dávať vodu živú – len sa naučiť mu porozumieť, naučiť sa z neho piť“. Táto myšlienka sa stala mottom s hlavným cieľom pri približovaní ľudovej kultúry deťom prostredníctvom detského folklóru.

                  Folklór zachytáva okolitý svet, svet dieťaťa i svet jeho rovesníkov. Využívané sú rôzne útvary ľudovej slovesnosti (riekanky, vyčítanky, rečňovanky, rapotanky, ľudové rozprávky) ako prostriedok k zdokonaľovaniu sa v materinskom jazyku. Hudobnú časť zastupujú ľudové piesne, spevné hry, uspávanky, zabávanky a detské ľudové hry, ktorých základom je hravá, na určitom námete sa rozvíjajúca, niečo napodobňujúca, o niečo sa usilujúca detská činnosť, raz viac, inokedy menej usmernená pravidlami. Ľudové piesne sú využívané aj k nácviku rytmického cítenia, ktoré sa spája s chôdzou a jednoduchými tanečnými prvkami.

                  Pri konkretizácii plánov činnosti vychádza alternatíva zo štyroch ročných období a ľudového kalendára. To čo sa deti naučia za určité obdobie má vyvrcholenie na slávnosti pre rodičov, napr. v ľudovom pásme „Od priadok do Troch kráľov", „Vynášanie Moreny a Veľká noc", „Jarné hry detí na lúke so stavaním májov", kde je využívané aj slávnostné oblečenie, ktoré napodobňuje kroje, tradičné oblečenie našich predkov.

                  V tradičnej ľudovej kultúre bol život spojený s prírodou. Aj tu je umožnené deťom kochať sa jej krásou, precítiť ju všetkými zmyslami. Nazbierané prírodniny sú využívané pri hrách, pri zhotovovaní predmetov alebo pomôcok. Práca predkov je pripomenutá a napodobňovaná v hrách na ľudové remeslá: pri pečení chlebíka, vianočných medovníčkov či opekancov, príprave štedrej večere, hre na priadky, páračky, hrnčiarov, tkáčky, pletení veľkonočných korbáčov a podobne. Deti majú možnosť zoznámiť sa s niektorými predmetmi ľudovej tvorivosti, ktoré sú súčasťou prostredia triedy a využívajú sa bežne ako súčasť hier. Takýmto spôsobom sú im prirodzene v priebehu roka ponúkané prvky ľudovej kultúry v snahe uchovať toto čaro aj pre budúce generácie.

• • • 

      Uplatňovanie prvkov tvorivej dramatiky

      Začiatky tvorivej dramatiky sa datujú od roku 1924, kedy Winifred Wardová (Severozápadná univerzita v Evastone, štát Illinois) vytvorila jej koncepciu. Dieťa sa tu stáva subjektom výchovy a vzdelávania. Má dostať príležitosť na sebapoznanie a sebapochopenie, na pochopenie vlastného miesta a poslania v živote a to spontánnou, pre neho zaujímavou cestou, cestou vlastného zážitku. Mnohé myšlienky, z ktorých tvorivá dramatika vychádza, sa objavujú u J. A. Komenského v princípe známom ako „škola hrou“.

      Napriek tomu, že tvorivá dramatika využíva niektoré divadelné techniky a postupy, nejde o výchovu hercov a prípravu divadelných predstavení. Pre tvorivú dramatiku je dôležitý tvorivý proces a zážitok. Je to dynamický proces, prostredníctvom ktorého je skupina vedená k preskúmaniu, rozvíjaniu a vyjadrovaniu predstáv, ideí, pojmov a pocitov prostredníctvom dramatického konania.

      Podstatou je aktívne učenie sa zážitkom a skúsenosťami, spojenie osobnostného a sociálneho rozvoja, rozvíjanie intuície a tvorivosti v protiklade k prevažujúcemu racionálnemu učeniu, spontánnosť a individuálny prínos jedinca, príprava na ľudský život v jeho komplexnosti.

      Ciele a hodnoty tvorivej dramatiky sú:

      • Sociálny rozvoj osobnosti – dieťa má možnosť vžiť sa do myslenia a cítenia ľudí v rôznych situáciách, vnímať druhých, pochopiť ich stanoviská, správanie, pocity. Prostredníctvom sociálneho rozvoja sa u detí rozvíja tolerancia, schopnosť spolupracovať v skupine a akceptácia druhých.
      • Rozvoj komunikačných schopností – dieťa sa učí formulovať a vyjadrovať svoje myšlienky a postoje tak, aby boli zrozumiteľné pre ostatných. A tiež prijímať myšlienky a postoje iných, rozumieť ich významu, cvičiť si schopnosť počúvať.
      • Rozvoj obrazotvornosti a tvorivosti – dieťa získa „mentálnu pohyblivosť“, čiže schopnosť pristúpiť na iné, ako vžité, fixované mechanizmy správania. Obrazotvornosť a fantázia sú základom empatie a tolerancie – hodnotových medziľudských vzťahov.
      • Rozvoj kritického myslenia – dieťa sa učí riešiť problémy v navodených hrách a situáciách, čo si vyžaduje schopnosť klásť otázky, zvažovať rôzne varianty, overiť, triediť informácie, čiže rozvíjanie kritického myslenia.
      • Emocionálny rozvoj – dieťa získava skúsenosti konaním v rôznych situáciách, objavuje nové emócie. Učí sa prejavovať city navonok s ohľadom na iných.
      • Sebapoznávanie, sebakontrola – dieťa si posilňuje zdravé sebavedomie, uvedomuje si svoju cenu, ale aj nedostatky bez získania pocitu menejcennosti.
      • Estetický rozvoj, umenie a kultúra – dieťa sa zoznamuje s hrou v role, s konfliktom, s dramatickou situáciou, dramatickým dejom, dialógom, improvizáciou. Učiteľka u detí podnecuje záujem o slovesné umenie, využívaním hudobných prvkov formuje vzťah k hudobnému umeniu, pohybovou výchovou k telesnej kultúre, uplatnením výtvarných techník aj vzťah k výtvarnému umeniu.

      Proces tvorivej dramatiky pôsobí na osobnostný rozvoj, ktorý spočíva v poznávaní seba samého. V hrách a cvičeniach sa rozvíja schopnosť uvoľnenia a sústredenia, rozvíja sa schopnosť komunikácie. Daným pôsobením deti objavujú seba, okolitý svet, učia sa prijímať pocity iných. Rozvíjajú svoju obrazotvornosť, tvorivosť, pohybové schopnosti, učia sa plynulo a zrozumiteľne vyjadrovať pocity a názory. Dieťa poznáva bežné životné situácie, učí sa v nich orientovať, slobodne a zodpovedne sa rozhodovať. Kladie dôraz na formovanie skupiny, prehlbovanie dôvery a vzájomnej spolupráce v skupine, vytváranie dobrých medziľudských vzťahov.  
• • • 

      Špeciálna trieda pre deti s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami <br />

      Špeciálna trieda materskej školy je samostatná trieda určená pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vnímame skutočnosť, že „každé dieťa je jedinečné a v každom jednom sa ukrýva potenciál urobiť svet trochu lepším miestom!“ Je zriadená pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia – deti s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami diagnostických kategórií: Detský autizmus (F84.0), Atypický autizmus (F84.1), Rettov syndróm (F84.2), Iná detská dezintegračná porucha, (F84.3), Hyperaktívna porucha spojená s duševnou zaostalosťou 192 a stereotypnými pohybmi (F84.4), Aspergerov syndróm (F84.5), Iná pervazívna vývinová porucha (F84.8), Pervazívna vývinová porucha bližšie neurčená (F84.9).

      Pri výchove a vzdelávaní detí sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre deti s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami. Obsah a ciele vzdelávania jednotlivých vzdelávacích oblastí sú prispôsobené stupňu a charakteru autizmu alebo ďalších pervazívnych vývinových porúch. Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu znemožňuje, aby sa vzdelávalo podľa jeho obsahu, vzdeláva sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Vypracúva ho triedny učiteľ v spolupráci s ostatnými pedagógmi, s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Vychádza z charakteristiky dieťaťa na základe jeho podrobnej diagnostiky a odporúčaní pre výchovno-vzdelávací proces so zohľadnením špecifík konkrétneho dieťaťa.

                  Z hľadiska nerovnomernej štruktúry schopností detí je prvoradým cieľom rozvíjanie ich zaostávajúcich oblastí a rozvíjanie priemerných, resp. vynikajúcich schopností. Následne im vytvoriť podmienky pre docielenie čo najlepšej sociálnej adaptácie a samostatnosti v dospelosti, kompenzovať poškodené schopnosti, habilitačne rozvíjať zaostávajúce vývinové schopnosti, znížiť výskyt druhotných problémov, vytvoriť základy adaptívneho správania prostredníctvom výučby každodenných praktických schopností pomocou špeciálnych metód, cielene rozvíjať sociálne zručnosti a komunikačnú schopnosť, korigovať neadekvátne správanie dieťaťa, predchádzať vytváraniu stereotypného správania, vytvoriť špecifické, protetické, augmentatívne prostredie, nástroje, metódy správneho návykového systému a osvojenia si jeho použitia.