Aby dieťa v materskej škole neplakalo...

Prečo deti plačú?

Plač je prvý zvuk, ktorým dieťa po narodení nadväzuje komunikáciu. Vyjadruje ním svoj stav, svoje potreby. Mamička sa po narodení rýchle zorientuje v rôznych druhoch plaču a podľa toho naň aj reaguje. Inak plače dieťa, keď je hladné, inak, keď je unavené, choré, alebo si vyžaduje pozornosť. Ako dieťa rastie a začína si uvedomovať svet okolo seba, aj jeho komunikačné schopnosti  sa rozširujú a plač sa presúva na úroveň vyjadrenia nespokojnosti, strachu, bolesti. Vyjadrujú ním niečo negatívne, čo je ťažké vyjadriť bežnými slovami. Podvedomá reakcia priemerného dospelého na plač je dieťa utíšiť a snažiť sa odstrániť príčinu plaču.

Čo pre dieťa znamená obdobie nástupu do materskej školy? 

Veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa. V prvom rade odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej bude dieťa dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci, hračky. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Veľký posun nastane aj po emocionálnej stránke dieťaťa.

Nechcem ísť do materskej školy!  

Dieťa je silne viazané na rodičov, resp. na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu náklonnosť a starostlivosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty. Materská škola je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do nového prostredia, už nikdy neuvidí svoju mamku, ocka, svoje hračky, už nikdy sa nevráti domov. Dôvodom na plač je často strach z neznáma – neviem, čo ma tam čaká, aká bude pani učiteľka, akí kamaráti... Jedine, ako sa tomu vyhnúť je, neísť do „škôlky“. A nepôjdem tam vtedy, ak budem dostatočne silno plakať (vyjadrovať svoje obavy), prípadne sa aktívne brániť. Prvé veľké odlúčenie je spojené aj so smútkom.  A je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma. Vždy sme smutní, keď sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Dieťa však časom pochopí, že krátke odlúčenia na našej láske nič nezmenia.

Prečo nie je správne nechať deti doma dlhšie?

Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj pre jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho nemalo dieťa traumu. Sú deti, ktoré sú na odlúčenie vo veku 3-och rokov pripravené, ale sú aj také, čo nie sú. V priemere sa väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky, ale nie je to pravidlo, preto treba k deťom pristupovať citlivo a individuálne. 

Kedy ešte nie je dieťa emocionálne zrelé na odlúčenie od matky?

Ak sa mami neustále drží, nevzdiali sa od nej ani na krok, nejde ku hračkám. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť.

Aby nástup do materskej školy bol bezproblémový:                                                       

Odlučovanie začať postupne, aby sme nespôsobili dieťaťu šok (pomoc otca, starých rodičov, kedy ide mama na krátku dobu do obchodu, návšteva starých rodičov aj na noc), stretávanie sa s rovesníkmi (v detských centrách, na ihrisku, pieskovisku), zapojiť dieťa do vyberania nových potrieb do materskej školy (oblečenie, papučky, batoh, ...), dať dieťaťu viac voľnosti, možností spoznávať svet okolo seba (postieľku umiestniť tak, že sa samé dokáže k rodičom dostať, ak chce, má na to dôvod).

Typické znaky, že je dieťa na materskú školu pripravené: 

Dokáže sa odlúčiť od matky, prejavuje záujem o iné deti, je samostatnejšie, dokáže sa samé najesť, napiť, spolupracovať pri obliekaní, vyzliekaní. Má osvojené hygienické návyky (nemá plienky, cumlík, dieťa nie je dojčené, spolupracuje pri umývaní, ...). Zmeny robíme postupne, nie veľa naraz! Nástup do práce naplánovať tak, aby bolo dieťa zaškolené 2-6 mesiacov vopred.

Čo je dôležité, aby nástup do materskej školy zvládli dobre rodičia i deti:

PRESVEDČENIE, že dieťa chcú dať do materskej školy - ak si rodičia nie sú istí, dieťa to vycíti, pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj VÝBER materskej školy, kam svoje dieťa dávajú, ROZHOVOR s vedením, učiteľkami, POCIT,  že sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť, DôVERA voči tomuto zariadeniu a učiteľkám. Ak sa bude ATMOSFÉRA v materskej škole páčiť rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou sa bude páčiť aj ich deťom. Ak má rodič pochybnosti o pripravenosti dieťaťa  na materskú školu, mal by sa obrátiť na odborníka, lebo rodič nemá potrebný odstup. Obavy môžu zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na materskú školu zrelé, hoci to tak nie je.                                                                                                                     

Je mamka, otecko na odlúčenie pripravený?

Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa do triedy rozplače, rovnako sa bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Veľký plač, ktorý zažívajú rodičia ráno v šatni, vždy ustane, keď sa dvere triedy zatvoria. Rodičia si často neuvedomujú veľký zlom v živote, kedy sa ich dieťa začne odpútavať a dozrievať. Nemali by sa báť svoje deti pustiť a neprenášať svoje strachy na dieťa. Dieťa je zvyčajne celý deň spokojné, šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať. Rodičia by sa mali s dieťaťom krátko rozlúčiť, nevypytovať sa, či mu bolo smutno, nezneisťovať ho. Sú aj deti, ktoré sa adaptujú bez plaču. Ale sú aj také, ktoré to dobehne neskôr a predsa si to odplačú. Smútok sa dostaví neskôr, keď si uvedomia, že už naozaj doma s mamou nebudú a takto to bude navždy.

Ako vyzerá ideálny adaptačný proces? 

PREDPRÍPRAVNÁ FÁZA (rozprávať dieťaťu o materskej škole, príbehy, rozprávky o nej), PRECHÁDZKY k materskej škole, ÍSŤ SA POZRIEŤ DO nej  (Deň otvorených dverí - zotrvať s dieťaťom 0,5 - 1,5 hodiny, aby si nezvyklo fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Sprostredkuje mu pocit istoty a bezpečia. Keď je tam už samé, vie že mamička už videla učiteľku, spálňu a toto prostredie je preň bezpečné). POZITÍVNA MOTIVÁCIA A POVINNOSTI  - vysvetliť deťom, že každý človek má povinnosti, dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, z ktorých rodina žije. Veľké deti chodia do školy, aby sa naučili čítať, písať, najmenšie deti chodia do materskej školy, aby sa pripravili na školu, len malé bábätká  zostávajú s mamičkou, lebo tie ešte nevedia hovoriť, a aj tie , keď vyrastú, pôjdu do „škôlky“. DIEŤA POTREBUJE ISTOTU – vníma čas inak ako dospelí. Veta: „Ja pre teba prídem hneď, keď skončím v práci...“ neposkytne dieťaťu žiadnu istotu, lebo si nevie predstaviť, kedy práca skončí. Trochu lepšie znie uistenie: ,,Prídem pre teba, keď sa vyspíš. Dovtedy sa trochu zahráš, pôjdeš na prechádzku von s kamarátmi a potom si všetci trochu oddýchnete v postieľkach“. Dieťa si môže doniesť svoju OSOBNÚ VEC (hračku, malý vankúšik a pod.).

                                                                                                     Nebojte sa, spoločne to zvládneme!

(Inšpirované psychologičkou Petrou Arslan Šinkovou, majiteľkou predškolských zariadení)