Cvičenia pre šikovné pršteky

Zo začiatku mladšie dieťa nadväzuje na obdobie čmárania, vie vopred, čo chce nakresliť, cielene a koordinovane vedie čiaru. Z grafických prvkov sem patrí najmä rovná čiara a kruh.

Deti zväčša najskôr zvládnu vedenie čiary zhora nadol, až potom vodorovné čiary. Po nadobudnutí určitej istoty sa čiara uzatvára v kruh a začínajú kresliť prvých hlavonožcov. Precvičovanie zvislej čiary môžete s dieťaťom robiť, napr. tak, že spájate dva predmety, ktoré k sebe patria. Pracovné listy si vyrobíte aj doma, pomocou pečiatok. Môžete spájať aj body nakreslené na papieri, ale to už je náročnejšie na koordináciu dieťaťa. Vodorovnú čiaru by dieťa malo kresliť zľava doprava. Tým sa podporuje zautomatizovanie očných pohybov v smere, ktorý je potrebný pri neskoršom písaní a čítaní. Príkladom na cvičenie vodorovných čiar je napr. dopĺňanie stupienkov rebríka, alebo dokreslenie klietky pre mačičky, aby nám neušla. Ak dieťa ostáva dlho pri čiarach, než prejde ku kruhu, môžeme mu pomôcť rôznymi dráhami v tvare kruhu, ktoré dieťa opakovane obťahuje, aby sa pohyb zautomatizoval (napr. auto, ktoré jazdí okolo domu, bublinky, snehuliaci, zvieratká z kruhov). Dôležité je  aj kreslenie bodiek, kedy sa hrot ceruzky len dotýka papiera. Potom sú to oblúky, pričom jednoduchšie sú pre deti oblúky spodné. Deti zvládnu jedným ťahom len jeden oblúk, teda netreba trvať na tom, že musí plynule spojiť aj vrchný, aj spodný oblúk bez zdvihnutia ceruzky z papiera. Motiváciou pre kreslenie môže byť, napr. skákanie žabky z lekna na lekno, skákanie veveričky na konárikoch, šnúry na koráliky. Posledným, najnáročnejším, prvkom  skupiny sú šikmé čiary vedené pomocou oporných bodov. Ak ostávajú pre dieťa problémom, kreslíme pomocné dráhy – spojovacie línie, po dlhší čas. Motiváciou môže byť napr. pršiaci dážď z oblaku.

U staršich detí je pre prvky potrebné väčšie rozpätie a širšia škála koordinovaných pohybov spolu so zámerným udržaním vzdialenosti (napr. pri kresbe špirály musí dieťa udržať rozpätie medzi jednotlivými líniami). Špirála je náročná na koordináciu, odhad vzdialenosti medzi čiarami. Dieťa do pohybu musí zapojiť ruku od ramena až po zápästie. Motiváciou pre kresbu môžu byť slimáčikove ulitky alebo bludisko. Deťom môžeme predkresliť na papier veľkú špirálu a oni ju zo začiatku obťahujú. Potom im pripravíme začiatok špirály a oni ju dokončujú. Zvládnutie šikmej čiary všetkými smermi sa objavuje najčastejšie na kresbách slniečok, kedy deti kreslia lúče svietiace na všetky strany. Vedie čiar šikmým smerom začíname spájaním šikmo umiestnených obrázkov (motiváciou môže byť spájanie dvoch rovnakých predmetov na obrázku, rôzne dráhy alebo šmykľavky). Až neskôr sa prechádza na spájanie bodov od stredu kruhu von. Motiváciou môžu byť obrázky „krájania torty“, dážď padajúci z obláčika. Vlnovka si vyžaduje zvládnutie horného aj spodného oblúku a preto k jej kresbe pristupujeme až v čase, keď má dieťa oboje „v ruke“. Najjednoduchšie je kreslenie vĺn kedy ešte nevyžadujeme presnosť (vlnky v mori). Vždy kreslíme zľava doprava. Postupom času by vlnky mali byť zhruba rovnako ďaleko od seba a línie by sa nemali prekrývať. Elipsa vychádza z prirodzeného pohybu zápästia a pre väčšinu detí je to nenáročný pohyb. Niektoré deti môžu mať problém pri rozlišovaní kruhu, špirály a elipsy. Neponáhľame sa, ale pomáhame dieťaťu vnímať rozdiel. Dieťaťu môže pomôcť, keď najskôr nakreslíme tvary na veľký papier, dieťa ich postupne prechádza prstom a potom ceruzkou. Motiváciou pre kresbu elipsy môžu byť slivky, šišky, behanie po ovále. Ďalším prvkom tejto skupiny sú „zuby“ – ostré obraty. Ich kreslenie znamená zvládnutie šikmých čiar a zmeny smeru vo vedení čiary. Toto nie je jednoduché: dieťa musí pri vedení čiaru ruku pozastaviť, nezdvíhať ju, zmeniť smer a pokračovať v čiare. Ak to nevie, tak aj v spontánnej kresbe nebudú napr. strechy špicaté, ale zaoblené. Posledným prvkom tejto skupiny sú spojené oblúky. Pri nich tiež dieťa potrebuje zvládnuť zmenu smeru, tak ako pri zuboch. Ak toto nezvláda, tak zväčša kreslí nie spojené oblúky, ale kladie jednotlivé oblúky vedľa seba. Motiváciou na spojené oblúky môže byť žabka skákajúce cez lekná na vode, vtáčik lietajúci z konára na konár, koník preskakujúci prekážku.