Pravidlá vo výchove

1. pravidlo: Sebapoznanie - Ja ako rodič

Je podstatné vedieť a mať na mysli úplne základné pravidlo, ktoré sa týka poznania seba samého - „Ja, ako rodič“. Veď nie darmo sa hovorí - "Jablko nepadá ďaleko od stromu!". Najlepším príkladom výchovy pre to malé stvorenie - dieťa, ktoré hľadá samého seba ešte vo veľkom nepoznanom svete, ste predsa vy - jeho rodič. Ste najpodstatnejšou bytosť pre svoje dieťa, ste jeho vzorom. Preto je dôležité vstúpiť do svojho vnútra a poznávať sa. Snažte sa byť, čo najsprávnejším vzorom, čo znamená:

• ovládajte svoje emócie a zároveň buďte empatickí
• pristupujte k dieťaťu s pokojom
• motivujte dieťa
• buďte milí, ohľaduplní voči potrebám dieťaťa
• viac chváľte ako trestajte.

2. pravidlo: Jednotnosť rodinných pravidiel

Pravidlá umožňujú rozhodovať sa a pomáhajú orientovať sa v živote. Ak sa budete podľa nich riadiť, budete si nažívať v mieri, ak pravidlá neexistujú, alebo sa nerešpektujú, vystavujete sa riziku, za ktoré nesiete značné následky, napr. vznik častých konfliktov. Viete, že rodičov tvoríte ako pár - mama a otec. A nie vždy je jednoduché vzájomne sa dohodnúť a nájsť spoločný kompromis. Práve z tohto dôvodu by bolo dobré, keby si pravidlá na výchovu detí určili rodičia spolu a jednotne ich aj dodržiavali. Pre zdravý vývoj dieťaťa sú dôležití zrelí partneri a správna pozitívna atmosféra v domácnosti. Ako rodičia svojho dieťaťa viete, čo je preň dobré a podľa toho nastavujte svoje pravidlá a riaďte sa nimi. Nepopustite od nich, po čase sa prirodzene stanú akousi dennou rutinou. Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali. Ako istá rodičovská autorita ich jednoducho vysvetlite deťom a trvajte na tom, aby sa ich snažili dodržiavať čo najlepšie. Nie vždy sa to stretne s pozitívnym ohlasom malého drobca, prípadné chyby treba odpustiť, ale určite nepoľaviť. Treba si uvedomiť nielen potrebu jednotnosti rodičov pri výchove dieťaťa, ale aj celej rodiny ako takej, vrátane okolia, ktoré vplýva na formovanie identity dieťaťa.

V procese vychovávania a pravidiel má rodič vždy vedieť :

• čo konkrétne, v ktorom okamihu dieťa robí a prečo
• akú činnosť dieťa realizuje a s akým cieľom, zámerom
•  čo sa konkrétnou činnosťou umožňuje dieťaťu rozvinúť
•  čo môže dieťa konkrétnou činnosťou dieťa získať.

To, čo dieťa robí, musí mať pre neho nielen zmysel, ale aj výchovný význam. Keď je spätná väzba pozitívna, odobrujúca, dieťa si v konaní uvedomuje svoju úspešnosť a toto konanie radostne opakuje. Úspešnosť konania silne vplýva na utváranie jeho sebaidentity, svojbytosti (Kostrub: Vychovávanie a starostlivosť o deti do troch rokov veku tvorba výchovného programu).

3. pravidlo: Tón hlasu, akým hovorím

Na tón hlasu reaguje dieťa už od narodenia, ba ešte pred tým, reaguje na hlasy, ktoré už pozná. A práve tón hlasu má veľkú úlohu v udávaní pravidiel. Keď poviete dieťaťu, že je čas na odpočinok jemným hlasom, bude to pre neho priateľskejšie, ako keby ste mu mali dať iba pokyn s nahnevaným tónom. Možno  v takomto prípade v ňom vzbudíte iba hnev. Ten sa môže u dieťaťa objaviť v prvých začiatkoch, kým si zvykne na stanovené pravidlá a nutnosť podriadiť sa im. "Keď budete hovoriť pokojným, ale pevným tichým hlasom, deti vás skôr poslúchnu. Uvidíte, že sa vaše slová stretnú s odozvou, keď budú vyslovené mäkším hlasom" hovorí autorka viacerých kníh o rodičovstve a výchove detí Michella LaRowe. Krik je zvyčajne už len prejavom vašej bezmocnosti.

4. pravidlo: Darujem ti svoj čas a ty sa pýtaj

Na to, aby ste si mali čo povedať, musí byť vytvorený priestor a čas, ktorý trávite spolu. Počas neho si upevňujete vzájomnú dôveru. Tým, že darujete svojmu dieťaťu čas, podnecujete v ňom tvorivosť a zvedavosť o okolitý svet. Rovnako, ako sa deti učia od vás, môžete sa vy veľa naučiť od nich. Čítajte knihy, skladajte puzzle, maľujte, modelujte, chodievajte do divadla, kina, spoločnými chvíľami sa z vás totiž stávajú priatelia na život a na smrť. Budujete si toto vzácne priateľstvo postavené na dôvere a vzájomnej láske. Pri čase strávenom spolu, môžete viesť mnohé  konverzácie o možnom aj nemožnom, vtedy sa skutočne poznávate, učíte sa počúvať jeden druhého rodič - dieťa a dieťa - rodiča. Len čas strávený spolu a kopa zodpovedaných otázok dokáže vytvoriť otvorený vzťah, v ktorom vzniká vzájomná blízkosť. Keď sa dieťa pýta? Odpovedajte mu - veď ono ešte nepozná svet, odpoveďou v ňom ukľudňujeme pocit z nepoznaného a premieňame ho na poznané. Aj keď sa pýta veľa, odpovedajte mu na jeho otázky, ako len najlepšie viete. Je dôležité nedávať dieťaťu pocit, že vás jeho otázky obťažujú, je to signál, že preň nemáte čas a to by mu mohlo ublížiť.

Spoločne strávený čas vo výchove a jasné pravidlá nie sú premárneným časom! Je to váš osobný vklad do vzťahu založeného na vzájomnej dôvere!