Logopedické riekanky ako podpora správnej výslovnosti

Na základe vývoja motoriky a mozgu sa sformovala aj ľudská reč, ktorá je základným dorozumievacím prostriedkom človeka s človekom a prostriedkom vzájomnej výmeny informácií v medziľudskej komunikácii. Vývin reči je jedným z najvýznamnejších vývinových prínosov pre dieťaťa a človeka vôbec. Detská reč sa utvára na jednej strane na podklade vonkajších podnetov, pričom dospelí ľudia sú rečovými vzormi a na druhej strane na základe vnútorných faktorov, celkového psychického vývinu dieťaťa.

Medzi najčastejšie poruchy detskej reči patrí dyslália, ktorú chápeme ako neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikačnom procese podľa rečových zvyklostí a jazykových noriem príslušného jazyka. Je však nutné upozorniť aj na potrebu rozlišovať medzi chybnou výslovnosťou a medzi nesprávnou výslovnosťou, ktorá je do určitého veku prirodzeným, fyziologickým prejavom.

Logopédi sa  riadia istými kritériami:  

• do 3 rokov: správna výslovnosť  hlások N, M, P, H, T, K vo všetkých pozíciách (na začiatku, v strede aj na konci slova),  
• medzi 3. – 4. rokom: správna výslovnosť hlások F, V, G, B, J, D, 
• medzi 4. – 7. rokom: správna výslovnosť všetkých ostatných hlások vo všetkých pozíciách  v slove. Medzi najťažšie hlásky patria L, R, ale aj sykavky S, C, Z, Š, Č, Ž, DŽ.

Ak ich dieťa nemá zvládnuté po 7. roku hovoríme o dyslálii (poruche výslovnosti).

Okrem toho si treba uvedomiť, že si dieťa počas rečového vývinu „uľahčuje“ výslovnosť zamieňaním alebo vynechávaním hlások. Ako sme spomenuli tento jav je do istého veku prirodzený.

Medzi najčastejšie „chyby“ patrí:

• vynechávanie hlásky na začiatku, v strede alebo na konci slova – napr. haló=aló, Katka=kaka, dom=do,   
• nahrádzanie jednej hlásky druhou na začiatku, v strede, na konci slova – napr. ryba=lyba, mačka=matka, pes=pet,   
• vynechávanie hlásky v spoluhláskových zhlukoch – napr. strom=tom, kreslí=keslí,  
• vynechávanie slabiky na začiatku v strede, na konci slova – napr. topánka=pánka, kolotoč=kotoč, gitara=gita,    
• opakovanie slabiky – napr. voda=vovo, kočík=koko,    
• prehadzovanie hlások – napr. červený=čevrený, kečup=kepuč.

Z toho vyplýva, že trojročné dieťa, ktoré zamieňa napr. hlásky S, L, R za ľahšie, nemá poruchu reči (dysláliu). Preto návšteva u logopéda nie je v tomto prípade nutná. Do veku troch rokov sa logopédi náprave výslovnosti priamo nevenujú, pretože nervový systém, pohyblivosť rečových orgánov a presnosť sluchového a zrakového vnímania sa stále vyvíjajú a dieťa má „nárok“ na nesprávnu výslovnosť.  Iný je však prístup u trojročného dieťaťa, ktoré nesprávne vyslovuje veľa hlások alebo niektoré tvorí chybne – tzv. francúzske, zadné R, sykavky. Aby sa predišlo upevňovaniu nesprávnych rečových vzorov, návšteva u logopéda ja v takomto prípade vhodná. Logopéd v prvom rade zistí, či ide o chybnú výslovnosť alebo nie a poradí vám, ako správne stimulovať výslovnosť v domácom prostredí.

Správne ovládanie materinského jazyka je dôležité pre neskorší vývoj dieťaťa a jeho spoločenské uplatnenie. Tak ako sme uviedli k tomu, aby sa dieťa naučilo správne rozprávať, mu môžu aktívne dopomôcť i rodičia. Jednou z možných ciest je využívať logopedické riekanky, ktoré dokážu deťom pomôcť pri rozvoji ich reči predovšetkým v období fixácie výslovnosti hlások a tiež v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči.

Je ale potrebné predchádzať najčastejším omylom rodičov detí s nesprávnou výslovnosťou, že takémuto dieťaťu treba často hovoriť slová s problematickými hláskami, vety a riekanky s hláskou, ktorú nevie vysloviť a tým sa to naučí. Takéto dieťa sa však často opakovaním naučí vyslovovať hlásku v slove kŕčovito a s prehnaným dôrazom

Logopedická riekanka je vhodná na rozvíjanie detskej reči len v tom prípade, ak je vhodne napísaná a použitá. Najpodstatnejšie je, že v takejto logopedickej riekanke nenájdete žiadne iné hlásky, ktoré sú artikulačne náročnejšie ako precvičovaná hláska. Uvádzame niekoľko tipov logopedických riekaniek, ktoré s deťmi môžete trénovať a zľahka ich reč správne rozvíjať, ale prízvukujeme, že pri podozrení na nesprávnu výslovnosť niektorých hlások nie sú náhradou odbornej logopedickej starostlivosti.

Tipy na logopedické riekanky  

                                                      Zdroj: Pipíšková - Logoriekanky: Používanie riekaniek pri rozvíjaní detskej reči